V stredu 29. 5. 2024 mali žiaci prvého aj druhého stupňa výchovný koncert. Pre prvý stupeň hudobná skupina LETart pripravila program pod názvom Cesta do neznáma. Žiaci spolu so spevákmi virtuálne precestovali Slovensko a poznávali jeho pozoruhodnosti, obdivovali krásy prírody a aj naše známe, nemenej krásne pamiatky. Účinkujúci položili deťom veľa otázok, ale nezaskočili ich. Čo nevedeli prváci, určite vedeli ich starší spolužiaci.
Pre žiakov druhého stupňa skupina LETart pripravila program o vážnejších témach. Volal sa Medzi nami. Žiaci sa dozvedeli, ako sa žilo ľudom v časoch druhej svetovej vojny a o ťažkom období holokaustu. My, Slováci totiž radi frfleme. A pritom patríme medzi 10% šťastnejšej časti sveta. Je dobré si to uvedomiť.
Oba koncerty nás niečo naučili a prinútili nás k zamysleniu. Piesne skupiny LETart dotvárali prijemnú atmosféru dňa. Učiť sa dá aj takýmto spôsobom a my sme radi, že sme boli pri tom.
Členky novinárskeho krúžka boli pri tom, napísali tento článoček, urobili rozhovor s účinkujúcimi a pridávajú aj niekoľko fotografií:
Mali sme výchovný koncert skupiny LETart. Pán Boris Lettrich nám poskytol rozhovor
Ako vznikol názov vašej skupiny?
Naša skupina sa volá LETart. Moje meno je Boris Lettrich, to je to Let a art je umenie. To je naše umenie. Každý z nás spieva v inej skupine, ale dali sme sa dokopy kvôli týmto výchovným koncertom.
Koľko rokov spolu hrávate?
S Palim hrám už 10 rokov a s Romikom od tohto roka, ale tieto výchovné koncerty robím už 17 rokov.
Hrávate aj pre iných divákov?
Áno, každý má svoju skupinu, koncertujeme po celom Slovensku, občas hrávame s Tomášom Bezdedom. Máme viacero projektov, aby sme mohli povedať, že sme profesionáli a že nás hudba uživí.
Sú decká na Slovensku všetky rovnaké?
Nie sú všetky rovnaké. Všetky sú milé, dobré aj empatické, ale každý kraj má svoje špecifikum. Iné je to na Výchove, iné na Záhorí alebo na juhu Slovenska. Ale neprezraďte to nikomu, najlepšie sú v Trenčianskej Turnej :)
Aké boli vaše obľúbené skupiny a speváci, keď ste boli v našom veku?
Boris: Jój, to bolo už dávno! Ale ja som vyrastal za socializmu, my sme nemali veľa možností dostať sa k muzike zo západu. Počúvali sme svojich slovenských interpretov. Modus, Marika Gombitová, Meky Žbirka, to boli ľudia, s ktorými som si spieval. Potom prišiel Pali Habera s Teamom a toho som počúval v kabinete, keď som ešte učil. Raz moji žiaci za dverami počúvali, keď som si spieval. A keď som skončil, tak žiaci zatlieskali.
Pali: Moja obľúbená kapela bola Borisova skupina Aya, takže mám takú možnosť, že môžem so svojím hudobným vzorom spolupracovať.
S kým by ste si chceli zahrať?
So skupinou Chinaski, s Karlom Gottom, ktorý už nie je medzi nami a s Marií Rotrovou.
Pali: Ja by som si najradšej zahral so svojou dcérou bedminton J Lebo sme už pol roka na šnúre.
Na ktorú pieseň ste najviac hrdý?
Mal by som povedať, že Malý princ, je to najznámejšia pesnička skupiny Aya. Vďaka nej sme sa stali známi v celom bývalom Československu.
Ďakujeme za rozhovor!