Samuel Timon sa narodil v Trenčianskej Turnej 20. júla 1675 v rodine zemianskych rodičov. Otec Ján Timon bol úradníkom Uhorskej kráľovskej komory (správcom panských majetkov) a býval v byte správcu v bývalom dolnom majeri (dnes je na tom mieste parčík pred kultúrnym domom), matka Barbora Hrabovská pochádzala zo starobylého slovenského zemianskeho rodu. Tento pôvod, ale nepochybne aj prirodzený talent, stáli za jeho štúdiami a životnou kariérou.

 Začínal na gymnáziu v Trenčíne. V školskej matrike je uvedený ako Samuel Timon Turnensis, catholicus, nobilis, Slavus, annorum 10 (Samuel Timon z Turnej, katolík, urodzený, Slovák, desaťročný). Tento zápis i záznam z matriky na gymnáziu v Bratislave (Samuel Timon nobilis Pannon Turnensis an 17), svedčia o tom, že Samuel ako dieťa bol vychovávaný v rodine so slovenským povedomím - Slavus i Pannon bolo v tom čase označenie pre Slovákov. Gymnázium dokončil v Bratislave a tam ako 18-ročný vstúpil do Tovaryšstva Ježišovho, teda Jezuitského rádu. Štúdiá v dobe, keď bol novicom, absolvoval už vo Viedni.

Už počas štúdií prejavil mimoriadny talent pre históriu, čo ho sprevádzalo po celý zvyšok jeho života aj napriek tomu, že ako stredoškolský a vysokoškolský profesor pôsobil tiež v mnohých iných oboroch. Po skončení rádového noviciátu vyučoval gramatiku v Skalici, ale zároveň aj študoval filozofiu v Trnave, kde v roku napísal pre svojich gymnaziálnych žiakov abecedný gramatický slovník a neskôr knižku Celebriorum Hungariae urbium et oppidorum topographia (Zemepis významnejších uhorských miest a mestečiek).  V období, keď sa rozháralo povstanie Františka II. Rákociho, prednášal rétoriku v Prešove.

Nasledovali ďalšie roky štúdia v Trnave, kde bol aj predsedajúcim jezuitskej kongregácie. V roku 1709 absolvoval skúšky v Judenburgu (v dnešnom Rakúsku), rok vyučoval rétoriku v Budíne, nasledoval rok vo funkcii spirituála na viedenskom Pázmaneu, ďalších šesť rokov strávil opäť v Trnave. Prednášal tam hebrejčinu, etiku, filozofiu, fyziku a morálku, posledné dva roky mal funkciu dekana katedry jazykov, pôsobil ako predstavený kongregácie a viedol kroniku rádového domu. Napísal aj oslavné dielo venované cisárovi Karolovi VI. s názvom Corona regni Hungariae admirabilis (Obdivuhodná koruna kráľovstva uhorského). Jeho trnavský pobyt bol tentokrát mimoriadne literárne plodný. Tu vydal prvé dva zväzky rozsiahleho diela Synopsis novae chronologiae regnorum Hungariae (Nový chronologický prehľad uhorských kráľov) a knižku, podávajúcu prehľad o uhorských kardináloch Purpura Pannonica (Panónske purpury).

Nasledoval jeho prvý pobyt v Košiciach. Stal sa tam regentom jezuitského seminára a profesorom kontroverzistiky (náuky o protikladoch) a Svätého Písma. Z Košíc ho osud zaviedol do j Kluže v Sedmohradsku, kde pôsobil opäť ako regent (zástupca riaditeľa) tunajšieho seminára a takzvaný operárius, neskôr do Užhorodu, kde bol vicerektorom školy a opäť do Košíc v staronovej funkcii regenta seminára, ale tiež knihovníka, poradcu a kronikára rádového domu. Tam napísal a vydal svoje najvýznamnejšie dielo Imago antiquae et novae Hungariae (Obraz starého a nového Uhorska). Pripisuje sa mu aj autorstvo najstaršej zachovanej kroniky Košíc, pomenovanej Cassovia vetus ac nova (Košice staré a nové). Počas jeho života mu bolo vydaných niekoľko prác so zameraním na pomoc študentom, vedcom aj vedeniachtivým čitateľom. Po dlhotrvajúcich zdravotných problémoch, sprevádzaných ťažkým fyzickým utrpením, Samuel Timon 7. apríla 1736 v Košiciach vo veku šesťdesiatjeden rokov zomrel.

Na svoju dobu to bol neobyčajne vzdelaný človek, no pritom skromný vedecký pracovník. Nikdy sa nehanbil za svoj pôvod, hrdo sa hlásil za Slováka, za čo sa mu mnohokrát dostalo posmeškov od jeho maďarských spolubratov. Dokonca J. Sebestin v knihe: Ki volt Anonymus? na str. 43 píše: „O Samuela Timona sa obávali jeho spolubratia (Maďari), že nakoniec aj v Jupiterovi objaví jedného z predkov Slovákov“.

Z jeho literárnych prác sú najznámejšie diela, zapodievajúce sa históriou Uhorska. V knihách Dejiny starého Uhorska, Dejiny nového Uhorska a Dodatky k starému a novému Uhorsku rozoberá minulosť na základe historických dokumentov, čím POLOŽIL ZÁKLADY MODERNEJ UHORSKEJ HISTORIOGRAFIE – DEJEPISU. Toto dielo slúžilo po mnohé desaťročia ako učebnica dejepisu a zemepisu a zaznamenalo mnohé vydania. Jeho neobyčajné znalosti histórie, ovládanie viacerých jazykov, štúdiá a znalosti archívnych dokumentov a v neposlednej miere aj pôvod z Trenčianskej župy môže viesť k názoru, že bol prinajmenšom spoluautorom Apológie (Obrany slovenského národa), prisudzovanej J. B. Maginovi.

 O jeho skromnosti, utiahnutosti, no pritom veľkosti hovorí jeho vlastný životopis, ktorý si ako kritický historik napísal sám, keďže sa obával oslavných rečí, ktoré (ako napísal) by mohli odznieť po jeho smrti.

Viac sa o jeho živote a diele môžete dočítať v zborníku Slovenský historik Samuel Timon 1675 – 1736, ktorý bol vydaný v roku 1995 pri príležitosti 320. výročia jeho narodenia, a v pripravovanom bulletine, ktorý bude verejnosti k dispozícii počas osláv výročia základnej školy.

 

Rudolf Horňák

Turňania Samuela Timona „objavili“ v roku 1969, kedy nadšenci z obce zorganizovali veľkolepé oslavy 700. výročia prvej písomnej zmienky o Turnej. Pri skúmaní historických prameňov a starých matrík sa Rudolf Horňák prvýkrát stretol s touto osobnosťou európskeho významu, polyhistorom, pedagógom a spisovateľom, ktorá má svoje korene v našej obci, a spropagoval ho medzi občanmi vo svojej publikácii Trenčianska Turná do roku 1918. Občania vtedy Timonovi odhalili pamätnú tabuľu na budove starej školy. Už vtedy sa niektorí zaoberali myšlienkou, že by bolo symbolické a dôstojné premenovať podľa neho základnú školu v obci. Bohužiaľ, doba ani vtedajšie školské inštitúcie tomu neboli naklonené, keďže Samuel Timon bol národne uvedomelý katolícky kňaz, jezuita, a to v časoch socializmu bola neprekonateľná prekážka.

Odvtedy pretieklo veľa vody a v spoločnosti aj v školstve sa toho veľa zmenilo. V týchto dňoch si pripomíname 50. výročie otvorenia nových školských budov. Vďaka viacerým projektom školy a obce môže základná škola svoje výročie osláviť vynovená a zmodernizovaná nielen formou, ale aj obsahom, ako sa svedčí na školu 21. storočia. Filozofia turnianskej školy dnes stojí na štyroch pilieroch: moderné myslenie – cudzie jazyky – informačné technológie – regionálne povedomie. Spoznávanie regiónu, svojich koreňov, úcta k tradíciám a národným hodnotám je dnes samozrejmou a dôležitou súčasťou života turnianskej školy.

Ideu tých najlepších pedagogických, humanistických, národných a kresťanských tradícií predstavuje pre Turňanov práve Samuel Timon, katolícky kňaz,  polyhistor, pedagóg, významná osobnosť európskeho formátu, ale napriek tomu skromný človek, ktorý sa aj v nežičlivom prostredí hlásil k slovenskému pôvodu a prispel veľkou mierou k uchovaniu národnej identity Slovákov. O jeho význame svedčia aj fakty zhromaždené v zborníku prednášok zo seminára, ktorý sa v obci konal 19. mája 1995, v roku  320. výročia jeho narodenia.

V roku významného jubilea školy chcú občania Turnej vyjadriť kontinuitu národného a tradičného s moderným a európskym aj tým, že základná škola bude premenovaná na počesť svojho najvýznamnejšieho rodáka. Preto riaditeľka školy s podporou zriaďovateľa požiadali kompetentné inštitúcie o udelenie čestného názvu školy. Po splnení podmienok, preverení kvality a úspechov školy, bola žiadosť schválená, a preto dňa 4. novembra 2011 bude základná škola slávnostne premenovaná na Základnú školu s materskou školou Samuela Timona. Pri tejto príležitosti bude  odhalený portrét Samuela Timona, škola na slávnostnej akadémii oslávi svoje 50. výročie, žiaci a verejnosť sa budú môcť bližšie oboznámiť nielen so životom a dielom Samuela Timona, ale aj s históriou školstva v Trenčianskej Turnej okrem iného aj prostredníctvom bulletinu, ktorý sa na túto príležitosť pripravuje.

Týmto sa napĺňa vízia spred 42 rokov a občania Trenčianskej Turnej tak  dôstojne  vyjadria úctu svojmu rodákovi, významnému kňazovi, historikovi, pedagógovi a uchovajú jeho odkaz pre nasledujúce generácie.

 Mgr. Iveta Červeňanová